Vytrvalý poštový holub preletí aj 1400 km

Prenášanie správ zabezpečovali v minulosti predovšetkým poštové holuby. Dnes slúžia skôr na športové účely a ich chovu sa venuje na Slovensku približne 4500 ľudí. Jedným z nich je aj pán Ladislav Bačo, ktorý si k nim vybudoval vzťah ešte ako malý chlapec.  K prvým poštovým holubom sa dostal zaujímavým spôsobom, na ktorý dnes spomína s úsmevom. "Zoznámili sme sa s jedným chovateľom vo vlaku, on mi daroval prvé dva krúžkované holuby."

Podľa neho však ľudia majú mylnú predstavu o tom, ako prenášanie správ poštovými holubmi funguje. "Všetci ľudia si myslia, že on vie doručiť správu, on nevie doručiť správu, on vie priniesť domov správu. On má ten cit a orientáciu, ktorá na rozdiel od ostatných holubov, umožňuje tým poštovým, vrátiť sa domov z veľkej vzdialenosti."  

Sprostredkovali však iba určitý typ informácií. O aké išlo, hovorí ďalší chovateľ poštových holubov Jaroslav Seliga: "Išlo väčšinou o správy, ale taký list je veľký, takže sa to robilo tak, že na krúžok alebo na nohu, kde bol obal a cez to mu to dali. Lebo samozrejme, nemôže to byť na krídlach, lebo používa ich pri lete. Holubovi môžeme dať iba lístoček s nejakou správou, žiadnu záťaž."

Práve na základe spomínaných krúžkov, je možné zistiť o poštovom holubovi čo najviac. Podľa ich chovateľa pána Baču, ide o ich "preukaz totožnosti". "Krúžok rodový vyzerá tak, že je na ňom označenie FCI, je tam rok, číslo klubu, číslo holuba a štát. Krúžok musí byť uzavretý, keď je porušený, tak sa holub diskvalifikuje. Je to jeho občiansky preukaz, ktorý ma na sebe stále. Podľa toho sa dá zistiť, ktorý holub koľko nalietal kilometrov a ako pretekal."

Nápomocné vedia byť aj v prípadoch, ak sa poštový holub objaví u iného majiteľa, ktorý ho práve na základe identifikačného krúžku vráti domov. Chovateľov však v súčasnosti čoraz viac ubúda a v tomto zimnom období sa evidujú i  straty samotných holubov. "V lete môžu byť pustené, teraz je všetko pozatvárané, nepúšťajú sa v zime. Ak by sa púšťali teraz tak viac ako polovičku holubov chovatelia stratia, pretože je veľa dravcov, ktorí nemajú čo loviť. V našich podmienkach sa to v zime jednoducho nedá."

Straty však k tejto záľube, či športu bohužiaľ patria a zapríčiňujú ich nie len dravce, ale aj rôzne choroby, či nižšia odolnosť z prešľachtenia. Dôležitým faktorom sú aj rôzne výkyvy v zemskom magnetizme, čoho dôsledkom je to, že holuby sa domov nevedia vrátiť. Zaujímalo nás, na aké vzdialenosti lietajú. "Ja som mal najďalej cez 900 kilometrov, no máme pretekovú sezónu rozdelenú na krátke, stredné a dlhé a super-dlhé trate. Na tie super-dlhé trate v súčasnosti boli nad 700 kilometrov, na môj holubník zhruba 770. Na Slovensku sú aj maratónske kluby, tie lietajú aj 1000 – 1400 kilometrov."

Práve od typu trate záleží dĺžka letu a od počasia zas jeho rýchlosť. Čím je však cesta vzdialenejšia, tým viac času potrebujú aj na oddych a vracajú sa o dva alebo tri dni neskôr, ako pri krátkych tratiach. Tie zvyčajne zvládnu za jeden deň.